Utorok sme venovali byrokracii. Najprv povolenie na lietanie v hornom Bire. Na úradníka sa čakalo hodinu, vypísali sme tlačivá, zaplatili sme s odkladom podľa predpovede počasia. Potom troj hodinová cesta do 50 km vzdialenej Dharamsaly, kde sme išli vybavovať ďalšie povolenie na pobyt v chránenej oblasti. Návšteva štátneho úradu v Indii je zážitok sám o sebe. Železničná stanica Plavecký Štvrtok je hadr. Úradník na náš pozdrav odpovedal: "tomorrow". My sme sa však už nemienili znovu vracať, tak Twisty zahlásil "not tomorrow, but in 10 minutes" a chodil za úradníkom dovtedy, kým to nepodpísal za svojho šéfa. Pochopili, že orešanci odtiaľ bez povolenia neodídu a za pol hodinu aj povolenie bolo. Dostali ho vďaka nám aj angličania, ktorí naň čakali 5 hodín. Keďže sme už boli v Dharamsale, navštívili sme aj sídlo Dalajlámu v McLeod Ganji, kde sme sa na chvíľu vzájomne stratili. Čakala nás potom už iba cesta späť, na ktorú sme sa vôbec netešili
Cesty sú tu neskutočne rozbité, smolenická panelka je proti tomu raj. Večer sme sa zastavili ešte na sľúbenú domácu pálenku od Petlenkovho nového kamaráta Amita. Slabota. Ako voda. Doniesli sme im radšej náš repák.
V stredu, teda dnes, sme už takmer odišli na štartovačku, ale počasie sa tu momentálne mení veľmi rýchlo, tak namiesto spoznávacieho zletu sme zvolili výlet na motorkách. Dve motorky zas trvalo vybaviť minimálne hodinu - no stres, India. Boli potrebné vodičáky, majú ich tu iba Dusho a Dadu (Marošova nová prezývka od domácich - starý otec). Keď motorky prišli, Dadu po 10 rokoch sadol na jednu z nich a šupol ju na zadné. Rozhodli sme sa teda, že riadiť bude Dusho a Twisty. Pre istotu. Náš cieľ bol chrám hinduistov: Shiva temple, v meste Bajinath. Na cestu sa tu nikoho netreba pýtať, každý povie niečo iné. Po ceste na jednej z motoriek došiel benzín, tak tankujeme. Najskôr sme však mrkli do tibetskej dedinky Tashi Jong. Podával sa tam práve spoločný obed. Zážitok. Na chvíľu nás zastavil dážď, tak sme sa najedli aj my a potom smer Shiva temple. Po ceste opäť dážď, tak volíme medzizastávku: britské kolonistické sídlo Taragarh Palace. Dnes je z neho luxusný hotel.
Pokračujeme do preplneného mestečka Bajinath a vstupujeme do Shiva temple. Konečne stretávame opice, drzé makaky. Je ich tu veľa, takmer na dotyk blízko.
Zase dážď. Chčije intenzívne asi päť minút, potom bosí vchádzame na dvor veľmi starého chrámu. Veriaci ľudia tam šepkajú svoje želania kamennému volovi do ucha. Pridávame sa: tlaková výš, široké 5-kové stupáky, dostupy 5000 m. Dali sme mu na to dva dni. Odchádzame, zase prší, nám už je to jedno. Nezastavujeme a vraciame sa do Biru. Ešte si Dusho zadriftuje s motorkou a vraciame ich majiteľovi. Večer stretávame Kuba s Aďom a dohadujeme program na zajtra.
Zdravíme všetkých, hlavne naše rodiny.
Fotky pošleme zajtra, wifi sme dnes už nestihli.
fuj to je husenica?
OdpovedaťOdstrániťadri